Po odvolaní Františka Blanárika, ktorého považujem za človeka podobného hadovi, prežívajúceho za každej doby, začalo sa zákonite hovoriť o obsadení postu, z ktorého bol stiahnutý. Od nového človeka na čele tohto úradu možno očakávať mnohé, predovšetkým však očistenie mena tejto inštitúcie za podmienok, že sa jej po pôsobení jej predchádzajúceho šéfa pripisujú javy ako obchodovanie s previerkami a ich udeľovanie osobám, ktoré nie sú bezpečnostne spoľahlivé a nespĺňajú podmienky na jej udelenie.

Po doterajších špekuláciách, ale aj po zverejnení zo zodpovedných miest potvrdených informácií o nádejných nominantoch v mojej mysli zatiaľ prevláda sklamanie. Či už ide o bývalého vysokopostaveného spravodajského dôstojníka Miroslava Pazdziurka či ex-šéfa vojenskej rozviedky generála Vendelína Leitnera, o ktorých nominácii sa zrejme len špekulovalo ale ktorých prípadný úspech by vo mne z viacerých dôvodov vyvolal zmiešané pocity. O to viac sú vo mne prítomné rozporuplné emócie po oznámení mena prvého oficiálneho kandiáta na spomínaný post Jána Stana. Neprekáža mi ani tak to, že bol bezvýznamným referentom SIS za čias šéfovania Ivana Lexu: v tomto smere plne súhlasím s obsahom vyjadrenia Richarda Sulíka. Prekáža mi to, že ide zjavne o človeka bez príslušnej kvalifikácie a skúseností. Možno o človeku, ktorého odborné pozadie spôčíva v dávnejšom pôsobení fo funkcii „bezvýznamného referenta“ v SIS hovoriť ako o človeku odborne pripravenom a fundovanom?

 

Tak či onak, ak Stano neuspeje, netrpezlivo budem čakať, aké nové mená sa objavia. Držím vláde palce, aby vybrala človeka, ktorý bude na túto zodpovednú funkciu po všetkých stránkach pripravený.